Po žiadosti od mojich kamarátov a spolupáchateľov, rozhodol som sa popísať svoje dojmy a názory na Majstrovstvá Európy konané v meste Alba Iulia v Rumunsku.
Nie som si istý či som tá správna osoba. Je možné, že 99% zúčastnených malo úplne iné skúsenosti. Predsa len, nie každý sa registroval na poslednú chvíľu a mimo systém ako ja .
Začnem ale pozitívne. Zhrnúť takýto týždeň trvajúci zážitok do niekoľkých viet je jednoducho nemožné. Po pravde toľko rôznych zážitkov ako sme prežili v Rumunsku by som doma neprežili za pol roka.
Napriek obavám z Rumunska a z chýrov ktoré sme o ňom pred cestou čítali musím povedať, že Rumunsko je jedna nádherná, obrovská krajina, pravdepodobne v niektorých oblastiach vyspelejšia ako Slovensko. Nestretli sme sa tu so žiadnymi krádežami či svorkami túlavých psov pred ktorými varujú niektoré turistické portály. Ubytovanie priam luxusné za polovičné ceny oproti Slovensku. Strava veľmi chutná a aj v reštauráciách neporovnateľne lacnejšia ako u nás.
Čo sa týka dopravy, diaľnice a hlavné ťahy majú v Rumunsku vo veľmi dobrom stave. Problémové sú hlavne vedľajšie cesty a hlavne organizácia dopravy v mestách. Samotná Alba veľmi trpela aktuálne prebiehajúcou opravou ciest. Na mnohých uliciach bola polovica profilu vybágrovaná a naťahovali nový asfalt. To zúžilo dopravu do dvoch veľmi skromných pruhov kde sa muselo jazdiť veľmi opatrne. Všetko podčiarkovala priam fanatická posadnutosť Rumunov kruhovými objazdmi. Nikdy asi nezabudnem na výkrik mojej manželky „Pozor kruháč! A je posunutý!” Kruháče tu totiž mnoho krát tvorili len kôpky tehál ktoré aj v priebehu dňa záhadne menili polohu. Takže jazdiť sa tu muselo len s maximálnou opatrnosťou a trpezlivosťou. Ak som sa niekedy bál jazdiť po Bratislave, tak po skúsenosti z Alby a Turdy sa už dnes nebojím ničoho.
Poďme už ale k samotnej súťaži. Plne chápem prečo sa usporiadatelia rozhodli usporiadať veľkú časť súťaže na citadele v strede mesta. Citadela samotná je obrovská, nádherná a s mnohými možnosťami. Trať ktorá bola postavená priamo na citadele síce nepatrila k tým náročným (aspoň podľa môjho skromného názoru) ale bola o to krajšia. Bolo to ako strieľať v ohromnom parku s dokonalými chodníčkami, ozdobnými stromami, malým vodopádom či jazierkom s rybami. Ťažké kanady tu určite nebolo treba a mohol som si ich odpustiť. Zložitá stavba citadely umožnila postaviť mnohé terče veľmi originálnym spôsobom. Jedinú malú výhradu by som mal voči jednému terču ktorý sa strieľal v kamennej uličke do tvaru L. Prvý terč bol umiestnený v rohu tohto L a stopka ďalšieho terča bola ale len pár metrov za rohom. Strelci od prvého terča nemali šancu vidieť ako ďaleko za rohom je predchádzajúca skupina. Reálne sme ešte ani nestihli dôjsť k ďalšej stopke a šípy už lietali okolo nás a dopadali 5-6 metrov od nás. A každý lukostrelec vie čo dokáže odrazený šíp. Čo sa týka bezpečnosti, toto sa mi nezdalo ako moc vhodné riešenie. Toto by však bola jediná moja výhrada voči postaveným terčom. Dve ďalšie trate boli postavené v štandardnom lesnom teréne 15 min od mesta. Toto mohlo spôsobiť menšie problémy hlavne skupinkám strelcov ktorý využívali jedno auto a strieľali naraz v lese aj v citadele. Môj syn strieľajúci v lese by napríklad musel čakať 3 hodiny na štart svojej skupiny, nebyť ochoty môjho nestrieľajúceho kamaráta ktorý ho tam zaviezol presne na čas ( ešte má za to u mňa fľašuJ). Obidve trate v lese boli postavené naozaj veľmi pekne a krásne využili terén.
Moja osobná negatívna skúsenosť bola v súvislosti s registráciou a organizovaním skupín. Je síce pravda, že som sa registroval na poslednú chvíľu a mimo počítačový systém. Na druhej strane keď sa už človek raz zaregistruje na súťaž takejto úrovne tak by mal byť do tohto systému okamžite zaradený. Napriek tomu hneď prvý deň som zistil, že ja ani syn sme neboli zaradený do žiadnej skupiny. Druhý deň sme už síce v skupinách boli ale ako Rumuni a ja ešte k tomu ako veterán. Tretí deň som bol zase zaradený na tú istú trať ako v prvý deň. Každý jeden deň ma stálo množstvo telefonátov, e-mailov a nervov aby som tieto problémy vyriešil. Toto určite nie je dobrá vizitka pre žiadneho organizátora. Našťastie som narazil medzi organizátormi na jednu veľmi zlatú pani ktorá mi veľmi ochotne vo všetkom pomohla a som jej za to dodnes nesmierne vďačný.
Napriek týmto malým-veľkým problémom bola táto súťaž pre nás úžasným zážitkom. Samotná súťaž a aj výlety na hrad Hunedoara alebo do soľnej bane Salina Turda sú niečím na čo sa nezabúda možno aj celý život. A určite sú veľmi hodnotné aj nové kamaratstva ktoré sme nadviazali cez celú Evrópu.
Slovenská reprezentácia mala najsilnejšie zastúpenie. Ak sa nemýlim 106 strelcov. Slováci si zo súťaže odniesli viac ako 50 medailí a to už je riadna nádielka. Pravdepodobne najhodnotnejšie bolo 1. a 3. miesto v súťaži týmov na krátku vzdialenosť.
Arquitis si domov odniesol celkovo 3 medaile:
Maxim Huťan – 1. Miesto OL Mini
Tomáš Kysel – 2. Miesto CU Junior
Jakub Sekerka – 3. miesto OL Junior
Pravdivo napísané 😉. Ďakujem za vašu spoločnosť (strelcom aj nestrelcom) Blatnica 😃 .